Vampire stories - Povidky » Na pokračování » Daughter of Death - 1. kapitola - Začiatok alebo Koniec?

,,Čó? Čo si o sebe myslíš?  Ja nie som tvoja slúžka, aby si mi hovoril, čo mám robiť!" kričala som na Nika. Možno je jeho otec Hádes, ale ja nie som ochotná ho počúvať na každé slovo ako jeho mŕtvoly. So mnou sa nieje radno zahrávať, pretože ja viem veľmi dobre používať svoju moc, čo on nie. Mala som predsa na to niekoľko storočí.

,,Ja som ťa nechcel uraziť tým, že som ti niečo rozkázal, ale som zvyknutý dávať mŕtvym rozkazy.   Dávaj si na mňa pozor bosorka, ja nie som ten s kým sa radno zahráva." povedal to veľmi urazene.

Ak si myslel, že to na mňa zaberie, tak bol na omyle. ,,Vŕŕŕ!" zavrčala som na neho a povedala mu. ,,Ak si myslíš, že som taká sprostá, tak si na omyle. S niekým, ako som ja sa nieje radno zahrávať. Síce si syn Háda, ale ja ťa nemienim počúvať. Ja nie som blbá, ale vysvetľovať ti to nebudem." Otočila som sa na päte a pohla som sa preč. Nebola som ochotná mu s niečím pomáhať.

Tvrdo ma chytil za ruku a mňa to naštvalo. Hodil ma o zem a sadol si na mňa. Chytil ma za ruky a tie tiež pritlačil na zem. Snažila som sa z pod neho vyslobodiť, ale bol ťažký a ja som to nečakala. ,,Si spokojný s tým, že pod tebou ležím? Pretože ja nie." bola som naštvaná a slovami som mu to povedala do očí. Možno som sa mu nemala pozerať do tých čiernych očí. Mal v nich bolesť a strach.

,,Prestaň sa mi pozerať do očí!" vypľul mi to do tváre a to ma väčšmi naštvalo. ,,Ty mi nemáš, čo hovoriť ty hajzel!"

Znova som sa pokúšala z pod neho dostať, ale pritlačil ma ešte silnejšie. Naklonil sa k mojej tvári a mne sa zrýchlil dych. ,,Mohol by som ťa teraz bez problémov pobozkať a aj to urobím." Priložil svoje pery na moje a ja som vtedy ucítila, čo má za lubom. Chcel ma bozkom zabiť. Tentoraz sa mi ho podarilo zhodiť zo seba a vraziť mu facku. Okamžite sa mu z pery pustila krv. ,,Ak si myslel, že sa ti ma podarí zabiť jediným bozkom, tak si na omyle. Ja som dieťa smrti a mohla by som ťa zabiť stovkami rôznych spôsobov. A ani by si nevedel, že som to bola ja."

Sledoval ma divokým pohľadom, ktorý hovoril, že by ma najradšej zabil. ,,Thanathos je tvoj otec?" jeho hlas znel prekvapene a ja neverila som mu. ,,Som síce jeho dcéra, ale svoj život beriem ako prekliatie. Ani nevieš, čo znamená smrť. Necítiš smrť na každom kroku. Nevieš kedy ten človek presne zomrie a aká bude jeho smrť, ale ja hej. Ani si nevieš predstaviť aké je to utrpenie, vidieť druhých zomierať, akoby si to bol ty. Buď rád, že si synom vládcu Podsvetia." síce moje slová boli tvrdé, ale zaslúžil si ich. Tento raz už nemal slov a mňa to potešilo. Postavila som sa na nohy a chcela som odísť, keby ma Hazel nezastavila.

,,Prosím neodchádzaj. Potrebujem ťa pri jednej úlohe a Niko tiež, že braček?" povedala to veľmi úprimne a ja som sa jej pozrela do očí. Škaredo som sa pozrela na Nika a vyplazila na neho jazyk. Hazel sa musela zasmiať a Niko supel kvôli tomu jazyku. Začala som pred ním utekať, ale bola to chyba, pretože sa predo mnou objavil môj kôň.

Mojím koňom je nesmrteľný Xanthos. Predtým patril Achillesovi, ale teraz je môj a mám ho veľmi rada. Vždy som vďačná za jeho spoločnosť, dnes nie. Dúfam, že ma týmto vpádom nechcel naštvať, lebo by dopadol zle.

Niko do mňa vrazil a hodil ma na Xanthosa. Lenže nečakal, že Xanthos je nesmrteľný kôň a že sa okamžite naštve. Postavil sa na zadné a začal kopať úplne všade. Cúvala som aby som, aby ma netrafil. Lenže Niko také šťastie nemal a trafil do veľmi bolestivého miesta. Priamo medzi nohy. Niko sa okamžite skácal k zemi a držal sa tam. 
Pozreli sme sa s Hazel na seba a ona hneď privolala Ariona. Ja som išla na pomoc Nikovi, aj keď nie moc dobrovoľne. Chytila som ho za plece a on sa na mňa pozrel. ,,Prepáč, ale Xanthos je veľmi divoký kôň a ja som druhá, ktorá ho osedlala. Prvý bol Achilles." Usmiala som sa na neho milo a on sa trochu uvoľnil.
,,Tak prečo ma kopol?" znela jeho otázka. Mojou odpoveďou bolo. ,,Neviem."

Dívala som sa na zem, pretože som nemohla zniesť pohľad na jeho bolesť. Aj keď som smrteľnú bolesť zažívala zakaždým, keď niekto trpel pri smrti a ja som mu mala dať bezbolestnú smrť, ale nie vždy sa to podarilo podľa plánu. Presne ako vtedy.

Bol pekný deň, ale nik nečakal, že sa stane niečo zlé, dokonca ani ja. Jeho meno bolo Will a mal mať veľmi dlhý život. Otec ma varoval, že Nyx niečo chystá, ale ja som ho nepočúvala. Mala som ho chrániť pred niečím, čo sa nikdy nemalo stať. Mala som mu byť ochrancom a strážcom, ale zvrhlo sa to opačným smerom. Stála som mu po boku a strážila ho, dokým sa neobjavili deti Nyx. Ako aj jej výtvory, upíri. Síce ma nevidel, ale bola som pri súboji s ním a aj bojovala s ním. Lenže vtedy sa otvorila zem a za to nemohla Gaia, ale Nyxin otec Chaos. Will spadol do tej diery a zlomil si väz. Ja som tam skoro spadla tiež, keby som ho necítila zomierať s obrovskou bolesťou. Pristúpila som k nemu a jemne sa ho dotkla. Zomrel okamžite po mojom dotyku a stal sa z neho duch. Keď sa mi jeho duch objavil pri boku, bol zmätený a ja som ho skľudom doviedla cez vlastnú Bránu smrti doviedla do Podsvetia, kde sa už o neho snáď dobre postarali. Už nikdy nechcem zažiť takú smrť, ale asi ma čaká ešte veľa smrti a budem ich cítiť, pretože môj otec je Smrť samotná.

Bála som sa. Od vtedy hej. Ja s Nyx nemám moc dobrý vzťah. Od Willovej smrti nie a ešte len zaplatí za to, že ho zabila.

,,Hazel, prečo ste prišli a čo po mne chcete?" opýtala som sa jej. Bola som zvedavá na jej odpoveď a dotkla som sa náramku, ktorý bol zbraňou, dlhý bič zo Styxkého železa.

,,V jednom meste sa deje niečo zlé a ja s Nikom máme za úlohu to zistiť. Thanathos nás poslal za tebou a že ťa máme požiadať o pomoc. Potrebujeme ťa aj keď ty to sama nevieš." povedala to až príliš úprimne. Mala v očiach prosbu a potrebovala ma.

,,Dobre teda pomôžem, ale pod jednou podmienkou. Nepokúšajte sa ma zabiť. Presne viem kedy to chcete urobiť." súhlasila som, ale aj ich varovala. Bola som zvedavá, kde je to mesto a čo sa tam deje.