Vampire stories - Povidky » Na pokračování » Nezapamätané tajomstvá - Prológ

Minulosť:

Za obchodom bola jediná lapma, ale jej svetlo stačilo, aby som si mohol poriadne prezrieť Brendona. A Brendon so svojim nočným videním úplne jasne videl, ako som vytreštil svoje zelené oči a zostal na neho civieť.

Potom som zreval a zapotácal sa.

Brendon vedel, že to nebolo od strachu. Nebol som žiaden zbabelec. Bolo to zo šoku, keď sa nedôvera začala meniť v dôveru.

Musel som zakliať, nešlo to zastaviť, aj keď som nikdy neslušné slová nepoužíval. „Do riti, čo si myslíš?“

„Sprav to.“ Brendon mi pustil košeľu.

Skoro som stratil rovnováhu, rýchlo som sa chytil dumpstera a oprel sa o neho. „To nikdy nespravím.“

„Musíš,“ riekol Brendon nekompromisne. Nechal predo mnou oči odhalené ako pri love, pretože vedel, že sa toho všetci Výnimoční prirodzene boja. Uprene som pozeral na Brendona. Snažil som sa pozrieť inam, ale obraná schopnosť Výnimočného mi to proste nedovoľovala. Bolo jedno, či vyzeral takto, alebo mal ľudskú masku. Stále to bola Nočná mora – prirodzený nepriateľ. Z tváre sa mi vytratila všetka farba a ustavične som musel pregĺgať, ako keby sa mi robilo zle.

Vedel, že vyhral.

„Dobre,“ povedal som nakoniec. „Vedel som, že s tebou nie je niečo v poriadku. Aj na Nočnú moru si divný. Poslednou dobou som netušil, prečo mi podliezaš. Tak kvôli tomuto.“

Je odporný, uvedomil som si. Toto už nebola ochrana milovanej osoby, alebo nenávisť. On si myslí, že som pre Kess horší ako on. Sebecká nočná mora!

Pre Daliove plány sa to vôbec nevyvíjalo dobre.

„Chceš Kessidy pomôcť tak ako ja.“ Dostal ma na plnej čiare.

Pomaly som zavrtel hlavou. Opieral som sa o stenu, jednu ruku som mal stále na dumsteri.

Brendon cítil, že začínam strácať trpezlivosť. „Kessidy to potrebuje.“ Začínal som sa hnevať. Kessidy, Kessidy, Kessidy...

Posledná kvapka padla do pohára pred jeho preliatím. Toto bol vrchol!

„Kessidy,“ precedil som pomedzi zuby nahnevane, „prečo sa za jej menom vždy schovávaš? Snažíš sa o to, aby to vyzeralo, že ti na nej záleží, ale čo od nej v skutočnosti čakáš?“

Nasledované dlhé, predlhé ticho, keď som pozoroval Brendonov výraz tváre. Čítal som mu myšlienky, pre mňa boli dosť zmätené a pomiešané, aby si z nich niečo vybral, ale jeho oči sa rozšírili a tvár ešte viac zosivela.

Nakoniec som to ticho prekonal: „To nie je možné urobiť.“

Bol to spôsobom, akým som to povedal. Neznelo to, ako keď proti tomu nápadu protestujem, pretože je priveľmi radikálny, príliš nový. Nebola to impulzívna reakcia.

Povedal som to úplne presvedčivo a s najväčšou hrôzou.

Pomaly som znova zavrtel hlavou. Mal som rozšírené oči a určite vyzeral ako v tranze. „Nie, nie... Ona by slobodu nechcela za takúto cenu.“

Brendon sa chystal zobrať Kess dušu. Jej názor ho vôbec netrápil. Chcel si len zaručiť, že po tom, čo spravím Kessidy sa Dalio upne na to, ako ju znova vrátiť do normálu, a na neho zabudne. Možno ju miloval tak ako ja, ale nemyslel na ňu.

„Za akú cenu?“ Brendon bol viac ako netrpezlivý. Bol v strehu a podráždený. Dokonca sa prestal sústrediť aj na to, aby mal tie desivé biele oči. Niekde uprostred našej diskusie, biela farba sčernela. Znova to boli tie jeho nehanebné oči, poškvrnené vraždami.

Keby sme obaja vedeli aký zdĺhavý rozhovor povedieme, vybrali by sme nejaké osamelé miesto. Takto sme museli mať obaja v strehu všetky svoje zmysli pre prípad, že by sa tu objavil nejaký nečakaný hosť.

Pustil som sa dumpstera a zostal stáť na vlastných nohách. V mojom vnútri sa miešal strach, ale aj odhodlanosť bojovať za vlastné rozhodnutia Kessidy Thomasovej.

„Sú... sú to viac vecí, o ktorých si myslíš, že na ne Kessidy zabudne,“ povedal som. „Ona na ne príde.“

To jednoducho musí Brendon raz a navždy pochopiť. Kessidy nie je tá krehká bytosť, čo potrebuje chrániť aj pred steblom trávy, je odhodlaná, múdra, vynachádzavá a prešibaná ako líška.

Nahlas som povedal: „Si blázon, Brendon.  Mám istú schopnosť, ale aj ona má tie svoje. Nezabudni, že vidí budúcnosť, minulosť. Uvidí aj tú svoju.“

„Ale aspoň nám to nahrá viac času,“ mlel si stále svoje.

„Naše sily nie sú na ozdobu. Sme veľmi silní. Čo myslíš, prečo chce Dalio to mladé dievča? Zaujíma ho iba jej schopnosť.“

„Poznám svojho brata. Viem, čo chce. Ak zaistíme, aby sme mali viac času, nie čo určite vymyslíme. Zachráni nás a to chce najviac.“

Pozrel som na sivý obrubník, ktorý lemoval parkovisko, potom som pohľad presunul znovu na Brendona. „Počúvaš sa vôbec? Ty nechceš zachrániť iných. Chceš si hlavne podržať svoju kožu. Obetuješ ju, aby ťa tvoj hlúpy braček neprenasledoval,“ zašepkal som vražedným tónom. Všetky zábrany som odhodil preč a pustil sa do bitky s Nočnou morou. Slnko už dávno zapadlo a Brendonova sila sa naplno prejavila. Nemal som šancu vyhrať, ale dúfal som, že si aspoň raz môžem trafiť do jeho tváre.

Brendon ma odtiahol a otočil tvárou k stene. Postavil ma do klasickej pozície, ako keď policajt prehľadáva zlodeja.

„Hneď ma pusti,“ povedal som.

„Nemal si ma napadnúť, Anthony.“

„Nechcel som ťa zbiť, motýľ. Chcem ti rozbiť papuľu.“

„Tak poďme, skús to.“ Brendon sa ešte chystal dodať – urob mi radosť -, ale nespravil to. V jeho myšlienkach som to však zreteľne počul. Pustil ma, s otvorenou nenávisťou som sa na neho pozrel.

„Čo sa stalo, chceš sa vrátiť na stranu zla?“ povedal som a ťažko oddychoval.

Brendon stisol zuby. Urážky, ani bitky, k ničomu rozumnému neviedli. Predsa sme neboli malý chlapci, bijúci sa o dievčatko so zapletenými vrkôčikmi na pieskovisku. „Záleží ti vôbec skutočne na Kessidy?“

Brendon vyprskol: „Na takú sprostú otázku nebudem odpovedať,“ a uvoľnil si ramená, ako keby sa chystal na ranu. „Môžem ťa donútiť vymazať jej pamäť. Presvedčíš ju, aby na všetko zabudla.“

„Sprav to!“ Poobzeral som sa po parkovisku. Hľadal som neexistujúceho svedka tejto šialenosti.