Vampire stories - Povidky » Na pokračování » V zajatí temnoty - 3. kapitola - Zvláštna dohoda

Leah

Odišla som úplne naštvaná. Oni si mysleli, že ma tam udržia. Kráčala som lesom, pretože ma to tam unavovalo.

Počula som kroky, ale teraz som nebežala. Vedela som čo mi moja hlúposť, spôsobila. Pokračovala by som ďalej, keby sa ten človek neozval:

„Leah, prosím zastav. Rada by som ti to vysvetlila.“

Otočila som sa k nej a povedala jednu jedinú vec: „Nič mi vysvetľovať nemusíš, pretože ste všetci úplne chorý.“

Stačilo, aby som videla to telo, čo mala na chrbte. Chcela som ísť ďalej, ale zatarasila mi cestu. Položila to telo a trochu do neho poštuchala. Po chvíli sa to telo pohlo a ja som zistila, že to dievča nebolo mŕtve. To ma trochu prekvapilo a presne vtedy mi povedala: „Nikdy by som ju nezabila. Je to moja dobrá kamarátka, preto chceli aby som ju zabila, ale my dve sme to zahrali dobre. Preto potrebujem niekoho, kto by mi s tým všetkým pomohol. A ja som si vybrala teba, Leah.“

„Violet má pravdu. Si jediná, ktorá jej môže pomôcť. Inak moje meno je Iris.“ povedalo to dievča, čo práve vstalo z mŕtvych.

„Ale všetci mi hovorili, že vy dve ste nepriateľky. Prečo potrebuješ moju pomoc? Ja neviem o čo ide. O akú pomoc ide?“ znela moja otázka.

„Všetko ti vysvetlím, len mi teraz pomôž spáliť Irisine šaty. Nechcem, aby ju začali loviť.“ povedala a pomáhala jej dať dole šaty. Keď boli dole, založila oheň a hodila ich do neho. Chvíľu sa dívala ako horia, až potom podala Iris nové šaty. Bola som nervózna. Čo to Violet vycítila a hneď mi povedala:

„Nikdy neprejav, že si napríklad: Nervózna, vystrašená aj zamilovaná. Inak u nás dlho nevydržíš a ja to viem najlepšie.“

„Tak mi povedz, ty múdra, ako to mám urobiť!“ osopila som sa na ňu. Veď, ako sa môžu dať skrývať pocity.

Dívala sa stále smutne a veľmi tvrdo povedala: „Viem si naštvaná, ale dlho nebudeš. Teraz ti môžem vysvetliť, čo od teba žiadam.“ Vtedy som uvidela ten hnev, čo v nej prúdil. Keby nepokračovala ďalej, tak by som sa jej spýtala ,Na koho sa tak hnevá?, . „Chcem od teba iba jednu vec, ktorá ťa môže uchrániť pred premenou na nás. Musíš sa stať družkou jedného z vlkov. Viem, že chcem od teba moc, ale nechcem, aby si zomrela.“

„Čo znamená presne slovo ,družka,?“

„Ehm... Partnerka, žena.“ Len čo to povedala, som vyvalila oči. To ona nemyslí vážne! Lenže myslela. Povzdychla som si a pritakala som:

„Dobre, len by si mi mohla povedať s kým.“

„S mojim bratom.“ odpovedala so smiechom.

„Prečo sa smeješ? Veď to není na smiech.“ smiala som sa s ňou.

„Pretože, on bude určite proti. Ale otcovo slovo je predsa len väčšie.“

„Nemyslím si, že to príjme.“

„To už nechaj na mňa. A inak si náš hosť, tak budeš spať u mňa“ To boli je posledné slová, keď ma chytila za ruku a ťahala ma ku nim.

Violet

Nechala som ju ľahnúť do mojej postele. Videla som aká bola unavená a nechcela som ju nechať spať na gauči. Nemohla som uveriť, že to krehké dievča je jedným z dievčat z proroctva. Len ja viem, že sú to dve dievčatá a nikomu som to nepovedala. Nemohla som jej oznámiť, že ju chcú zajtra zabiť. Preto som jej dala ten návrh, ktorý vďaka bohu prijala. A oznámiť jej, že pre ňu nebude život ľahký, tým by som ju zničila. Má veľké šťastie, že ja som po matke, ktorá bola čarodejnicou. To ona ma naučila používať svoje schopnosti.

Musela som sa ponáhľať, lebo otec nikdy nečaká. Prudko som otvorila dvere a tvrdo sa pozrela na otca.

Náš rozhovor sa začal takto: „Nezabiješ ju! To ti nedovolím!“

„Vážne? Má sa kto za teba postaviť? Kto bude dávať na ňu pozor?“

„Tvoje otázky, otec, mi lezú krkom.“

„Mala by si si vybrať konečne druha! Ten by ťa skrotil.“

„Môj výber by si neschválil.“

„Tak mi už konečne povedz, čo máš na srdci.“

„Nezabíjaj ju, prosím.“

„Čo dostanem za to, že ju nezabijem? Rád by som to vedel.“

„Stane sa družkou jedného z nás.“

„S týmto určite súhlasiť nebude. S kým by bola?“

„Už súhlasila. Bojí sa o svoj život. Ja by som jej dala za druha Lukasa. Už prišiel o družku, tak by mal mať novú. Nech sa trochu pobaví.“

„Ty mu ju chceš len tak dať? To už by bola smrť pre ňu lepšia. On ju zničí a sám o tom vie.“

„Ja viem, ale dám na ňu pozor.“

„Ako? Kde bude bývať?“

„To už nechaj na mňa, otec. Bývať bude v mojej izbe.“

„To beriem. Máš nápad na obrad?“

„Samozrejme, ale nič ti dopredu nepoviem. Okrem konania. Bude sa konať pri najbližšom úplnku.“

„To bude pre neho veľmi ťažké. Ako aj pre ňu. Moc na výber nemajú. Oh, dcérenka, ty si ale pekná potvora.“

„Ha, všetci si myslia, že som buď mrcha alebo bosorka. Ale ja som obojím.“ povedala som s úškľabkom.