Vampire stories - Povidky » Na pokračování » V zajatí temnoty - 5. kapitola Lukas

Zobudila som sa na krik vo vedľajšej miestnosti. Ako keby sa niekto s niekým hádal. Pomaly som sa posadila a prešla ku dverám. Otvorila ich a čo vidím - nevidím Lukasa, rozúreneho ako býka, ako ziape na svojho otca. Kvôli niečomu nebol príliš nadšený. Neviem či som niečo urobila alebo ma vycítil, ale otočil sa a pozrel sa na mňa. Prezeral si ma a ja som si konečne mohla prezrieť telo. Bol napätý a vyzeral, že sa mu to ako vyzerám páči. Zatínal zuby, dýchal zrýchlene, ruky dával do pästí a na niečo čakal, ale ja som nevedela na čo. Vtedy som si to uvedomila. Bol vzrušený a čakal na to čo urobím. Asi si myslel, že sa mi dostane pod sukňu aj keď ja žiadnu nenosím. Bola som nervózna a ten jeho pohľad tomu nepomáhal. Rýchlo som sa otočila a vrátila do izby. Oprela som sa o dvere a zošuchla sa po nich. Chvíľu som rozmýšľala aké by to mohlo byť, ale hneď som to zavrhla. Nebol by to dobrý nápad. Opäť som si ľahla do postele a po chvíli zaspala.

Medzitým

,,Vzrušuje ťa." povedal otec.

Vrátil som sa očami na neho. ,,Nie. Je to iba človek. Tak prečo by ma mala vzrušovať?"

,,Lebo vieš, že je to tvoja pravá družka. Je mi jedno, čo hovoríš. Aj tak bude tvojou." zúril, čo mi bolo jasné. Nemalo cenu sa s ním hádať a to som veľmi dobre vedel.

Ako mám ochrániť to dievča, keď sa stane mojou družkou? Neviem, čo robiť.

,,Ak má byť mojou, chcem aby ju na to pripravila 'Snežná Vlčica'. Je to moja dobrá kamarátka." povedal som, aby som upriamil opäť pozornost na mňa. Nevedel kto to je a ja som to dobre vedel.

,,Kto to je? Vieš čo? Nechcem to vedieť. Ja som už vybral tvoju sestru." povedal mi to s vážnosťou. Lenže ja som si trval na svojom.

,,Chcem 'Snežnú Vlčicu' ona jej to lepšie vysvetlí." Musel mi dať za pravdu, lebo nemal inú možnosť.

,,Tak dobre. Stretni sa s ňu a príď mi povedať, ako sa rozhodla." To boli jeho posledné slová a ja som vedel, že mám odísť. Nešiel som ale späť do svojej izby, ale vybehol som do lesa. Postavil sa k jednému stromu a začal sa premieňať.

Nieje to také príjemné ako si všetci myslia. Najskôr sa vám začnú lámať a preskupovať všetky kosti. Je to veľmi bolestivé a horšie ako smrť. Potom vám narastie srsť, zrak sa zmení na čiernobiely, cítite veci, ktoré ste necítili, počujete veci, ktoré ste nepočuli a hmat je silný. Ja sa pri svojej premene sústreďujem na sluch. Ale teraz som sa sustredil až príliš. Počul som byť jej srdce a jej plytký spánok. Môj vlk ju chcel okamžite chrániť. Radšej som rýchlo zdrhol. Rýchlo som zabludil k jazeru. Poobzeral sa okolo a napil sa. Po chvíli sa za mnou ozvalo jej vrčanie a ja som sa ocitol v tvári v tvár Snežnej Vlčici. Nebola moc nadšená, že ma vidí.

,,Čo tu robíš?" spýtala sa ma v mysli. ,,Vieš, že ma nemáš hľadať. Môj druh si to nepraje."