Vampire stories - Teen Wolf » Na pokračování » Mesačná vlčica - Prológ

„Jack, praskla mi plodová voda!“ kričala žena od strachu.

„Alison, nemaj strach. Nič sa nedeje je to normálne. Pôjdeme pekne do nemocnice.“ Povedal muž. Kým prišli do nemocnice žena začala rodiť. Doktori nevedeli čo robiť, pretože žene začali odchádzať orgány. Koho zachrániť skôr? Matku alebo dieťa? Rozhodli sa pre dieťa. Keď zachránili dieťa, matka zomrela. Snažili sa ju oživiť, ale už bolo príliš neskoro.

Mužovi priniesli dieťa a povedali: „Dieťa sme zachránili, ale vaša žena zomrela. Nedalo sa nič robiť. Veľmi nás to mrzí."

„Stojíš za to.“ Povedal smutný muž dieťaťu, dokým neotvorilo oči.

„Preboha. To nieje možné. Ako... Ako...“ Vyvalil oči, pretože oči toho dieťatka neboli červené, alebo žlté ani modré, ale boli strieborné ako mesačný svit. Nachvíľu dieťa zavrelo oči a potom znovu otvorilo. Boli modré.

„Jediné dieťa a také nešťastie.“ Bedákal.

„Chudák, to si naozaj nevyhrala. Získať moc Mesačného vlka, bolo veľmi kruté. Kvôli tomu bude tvoje meno Viktória, aby si vždy vyhrávala. Tvoj život bude ťažký, ale si jediná, ktorá ho môže zvládnuť. Vitaj vo svete dieťa, už niet cesty späť. Nikdy niet cesty späť. Naučím ťa čo sa bude dať, svoju svorku si budeš musieť nájsť!“

Spomenula som si na otcove slová. Boleli a veľmi. Nikdy som si nemyslela, že moja moc je prekliatím. Až do teraz. Moje vlasy mesačného svitu mi spôsobovali problémy, preto som musela nosiť parochňu, aby ich nikto nevidel. Modré oči, ktoré sa menili na strieborné vždy keď som bola vlkom alebo za úplnku aj vtedy, keď som bola človekom. Postava atléta mi pridávala na kráse. Každý kto ma videl, si myslel, že som pekná žena, ale nevideli to je vo mne. To nebezpečné. Som vlkolak, nie človek. Moja svorka vie čo som zač a nie tým za koho sa vydávam.

Odniekiaľ bolo počuť výkrik, ktorý nasledoval ďalší. Neskôr bolo počuť výkriky odvšadiaľ. Vedela som, čo to znamená. Našli nás. Vedeli sme, že v tomto meste nezostaneme dlho. Vedeli sme, že nás nájdu. Temní vlci. Odstrašujúci príklad vlkolakov. Počúvať o nich je pekné, ale stretnutie ... to je iná káva. Vyzerajú ako oživlé mŕtvoly, ktorými aj sú. Ich telá sa rozkladajú a predsa žijú.

„Musíme ísť Viky. Môžu nás dostať.“ Povedala Lyla, moja beta.

„Ja viem, ale je mi ľúto tých ľudí.“ Povedala som.

„Aj mne je ich ľúto, ale vieš, že musíme.“ Povedala.

Nastúpili sme do áut a vyrazili. Mali sme čo to so sebou, lebo sme sa nestihli pobaliť. Všetko bolo v dome, ktorý sme museli zapáliť, aby po nás nič nezostalo. Pritúlila sa ku mne malá Isa. Má iba šesť rokov a zažíva také hrôzy. Dúfam, že moja emisárka vie čo robí. Moja emisárka je Bonnie.

Vybrala som si ju pred dvoma rokmi. Vtedy ešte nebola vydatá, ale teraz už je. Jej manželom je Zander, náš obľúbený vlkolak. Bonnie vie skvele čarovať. Nie raz nám zachránila život. Mám ju veľmi rada ako staršiu sestru. Isa mi zaspala v náručí a ja som zaspala po nej.

O dve hodiny ma začal niekto budiť. Otvorila som oči a pozrela sa na toho kto ma budil a bola to Lili, mladšia sestra Lyly. „Čo sa deje?“ spýtala som sa.

„Už sme skoro tam, ale...“ nedopovedala a ja som hneď vedela čo sa deje.

„Sakra.“ Povedala som. „Zase sa ukázali v nesprávnu chvíľu. Ja ich zabijem. Vy pokračujte v ceste. Ja vás dobehnem. Musím si s nimi pohovoriť a dať im trochu do nosa.“ Vystúpila som z auta. Oni okamžite vyrazili, lebo vedeli, že to nedopadne dobre.

„Čo si o sebe myslíte! Ako si to predstavujete! Nie som váš otrok! Tak mi dajte pokoj!“ kričala som na nich.

„Ale no tak Vik. Chceme sa iba zabaviť. To nám nič nepraješ?“ pýtal sa Leo.

„Leo má pravdu. Daj si voraz a skoč si s nami do baru.“ Povedal Chris.

„Trhnite si obaja. Dajte mi mesiac čas a ja uvidím. Viete, že musím dokončiť školu. Až potom pôjdem s vami do baru.“

„Ok, ale nesklam nás Viky. Sme netrpezlivý a chceme ťa, ty to dobre vieš.“ Povedali naraz.

„Samozrejme.“ Odpovedala som im a nachystala som si prekvapenie pre nich. Nevedeli, že po nás idú nielen Temní vlci ale aj lovci. Ja im oplatím, že nás zastavili. Tri dýky napustené prilbicou modrou som získala od lovcov, ktorých som zabila. Pripravovala som sa na hod a hodila som ich do nich.

Trafila som sa priamo do hrude a prekvapila ich. Rýchlo som sa premenila na vlka a bežala za ostatnými. Zastavili mi a ja som rýchlo nastúpila. Bonnie šliapla  na plyn. Keď sme boli ďaleko od nich, bolo počuť taký silny rev, žesom sa musela skrčiť od strachu. Oni sa mi pomstia. Vedela som to isto.

„Viktoria, toto si naozaj prehnala. Vies predsa aký sú nebezpecný. Tak preco?“ pýtala sa ma Bonnie.

„Ty vieš prečo.“ Odpovedala som jej.

„Dobre, dobre nechajme to na potom.“ Povedala.

Posledna cesta ubehla až prirýchlo. Same lesy na behanie vo vlčej podobe. Pácilo sa mi tu. Bude tu skvelý výcvik pre moje vlčice. Už sa teším na nových spolužiakov a možno si tu nájdem aj neakého partnera. Usmiala som sa sama pre seba. Vtedy moje myšlienky prerusila Bonnie, keď povedala:

„Vítajte v Beacon Hills. Tu začína náš nový život.“